Posledné zbohom...

1. srpna 2012 v 21:20 | Čokoládka Milka |  Autorky projektu
Posielam malý pozdrav z Banskej Bystrice k vám všetkým. Áno, je to mimoriadne dlho, čo sa dievča s "umeleckým menom" Čokoládka Milka neozvalo... Malo na to viac dôvodov.
Možno ma považujete za čosi ako "vyhnanca". Za niekoho, kto sa na vás vykašľal. Kto vás opustil. Čo je na tom pravdy? Ani sama neviem. Určite som sa na vás nevykašľala. Skôr som vás opustila. Rozhodla som sa od vás odísť...
Asi si kladiete otázku, prečo- alebo aj nie. Povedzme, že som mala veľké problémy (kto verí, verí, kto nie- je mi to fuk). Ako s blogom, tak doma, v rodine, v škole. Blog mi bol príťažou. Chcela som sa k nemu vrátiť, ani neviete, ako veľmi. Ale tu vznikol problém. Poviedka You rock my world, pamätá si ju niekto ešte? Ona mi... Vzala mi všetko. Viete, vzala mi môj svet fantázie. Vzala mi radosť do písania. A písanie som začala vidieť ako povinnosť, ako niečo, čo sa mi protiví. A to mi ubližovalo. Som veľmi citlivá osoba a písanie som milovala, milujem svoj svet, a práve touto poviedkou to začalo. Všetko mi vzala. A ďalším faktorom bolo, že vaša (hovorím vaša, pretože ja do nej nepatrím) rodina už nebola to, čo bývala. Kedysi som na našu komunitu bola hrdá, patrila som do nej a bola som pyšná nato, čo sa nám spoločne podarilo vybudovať. Ale s príchodom niektorých nových (nekomentujem, niektorí viete) a odchodom niektorých starých členov sa to všetko pokazilo. Vy to tak možno nevnímate, no ja áno. Snažila som sa o to, aby sme boli skutočná rodina. Trvalo mi dlhý čas, kým som medzi vás zapadla a bola som zato šťastná. Lenže potom sa to pokazilo. A ja som sa nevedela zmieriť s faktom, čo sa s našou rodinou stalo. Preto je to teraz vaša rodina. Nepatrím do nej. Nechcem do nej patriť. Už nie. Stále ma to mrzí, no ja som sa vás vzdala tak, ako ste sa vzdali vy mňa a pôvodnej MJ rodiny. Už nie je možné vrátiť to späť. Ak to tak necítite, je mi ľúto, no ja to tak cítim. Neznášam faloš a aj to je dôvod, prečo odchádzam...
Do očí sa mi tlačia slzy, keď pomyslím nato, čo všetko sme spolu "prežili". Keď myslím na prvé komentáre, na prvý spriatelený blog, na prvý "design" a prvú poviedku, ktorú som čítala, čí písala. Keď si spomeniem nato, ako som sa s vami smiala, nato, ako som spolu s vami písala o Michaelovi a na to, ako sme sa nad ním rozplývali! Keď myslím nato, ako sme spoločnými silami prekonali "kauzu Laidy45", či nato, ako ste mi mnohokrát pomohli prekonať moje depresívne stavy a problémy. Našla som tu kopu skvelých ľudí, našla som tu ľudí, ktorých by som nevymenila už za nič. Medzi nimi Janku (s ktorou sme si prešli už mnohými vecami a až teraz, po čase si uvedomujem, že pri mne stála už od začiatku. Tí, ktorí náš vzťah nechápu, nech sa doňho nestarajú, no ja ju zbožňujem a nikdy ju neopustím- teš sa, až sa znovu uvidíme♥) či Loui (hovorila som ti, ty trúba, aby si po ceste do ČR padákom zoskočila k nám!). Tiež som poznala vás ostatných, ktorí ste mi do života mnohé priniesli. A nikdy nezabudnem nato, čo som s vami prežila. Nezabudnem nato, čo všetko ste mi dali a ako veľmi ste ma obohatili. Veľa to pre mňa znamená. Nezabudnem ani na vašu podporu pri všetkých mojich poviedkach, nezabudnem na vaše komentáre. Ako som už povedala, veľa ste mi dali... Prežili sme krásne chvíle, urobili pár zaujímavých vecí a obohacovali sa nádhernými poviedkami. No to je už preč- aspoň pre mňa.
Teraz už však nepíšem fan fiction s Michaelom. Už nepíšem žiadne fan fiction. Už ani veľmi nečítam fan fiction... Je pravda, že som to milovala, začala som s tým. Ale tomu je už koniec. Mám iný blog, píšem to, čo ma baví. Môj svet fantázie je späť. Janka tu pri mne ostala a stála pri mne vždy, nech som urobila čokoľvek a aj touto cestou jej chcem poďakovať zato, že je mojim hnacím motorom pri písaní mojej poviedky na novom blogu- a hnacím motorom môjho života.
A aj to, že nepíšem fan fiction je dôvodom, prečo som sa rozhodla skončiť s projektom a odovzdať ho Jeane, ktorá si ho už pred tým ochotne chcela vziať. Takže... Projekt je jej.
Ja natrvalo odstupujem. Odchádzam od vás... Ešte pred časom sa mi to nehovorilo ľahko, no teraz mám už len akési výčitky svedomia z toho, že som to tu zanedbávala. Neberte to prosím zle. No ja už nemám... Žalúdok nato, aby som tu ostávala. Po pár udalostiach CHCEM odísť.
Rovnako tak odstupuje Janka. Hovorila mi o tom už dávnejšie- a ja jej rozumiem, pretože uviedla vhodné dôvody.
Prosím Jeanu, aby ma nevymazávala z autorov projektu. Sama k svojmu menu napíšem dodatok, že som skončila. Len... Chcem, aby tu na mňa ostala spomienka- aj keby ste na mňa určite radšej zabudli. Ja na vás nezabudnem- na niektorých určite nie- a týmto sa lúčim. Aspoň tu.
Možno sa na mňa všetci hneváte a odcudzujete ma, možno nie... S tým nič neurobím... Ak so mnou niekto chce udržať kontakt, máte môj e-mail...
Moje odstúpenie od projektu a odchod nemá nič spoločné s láskou k Michaelovi. Je v mojom srdci. Nie na mojom blogu.
Za všetko vám ďakujem, nikdy nezabudnem na tie dva roky, čo som s vami prežila...


S úctou a láskou,
Čokoládka Milka
 


Komentáře

1 Čokoládka Milka Čokoládka Milka | 1. srpna 2012 v 21:37 | Reagovat

Ešte by som rada upozornila nato, že odteraz patrí blog Jeane a projekt vám. Na všetko sa pýtajte jej, dávam jej plnú moc vo všetkom. Ak chcete, aby zmenila poradie alebo čokoľvek iné, kontaktujte ju. Vďaka.

2 Zuzy Zuzy | Web | 2. srpna 2012 v 10:47 | Reagovat

Čokoládko :-( co mám říct? Jen, že mě to starašně moc mtzí, že je mi neskutečně líto, že odcházíš, že už necítíš pouto k nám, že máš pocit, že mezi náš nepatříš.. víš, pochopila bych, kdyby tě to přestalo bavit, ale tak nějak cítím, že je v tom někdo, kdo ti blížil.. a tím potvrdil tvůj odchod.. nevím, jen můj pocit.. nemusí to být pravda.Nikdy se mi nepovede zapomenout, protože nechci.. ♥ Každopádně ti za ty dva roky děkuji z celého ♥ a kontakt a mejl na sebe máme, když budeš chtít jsem tu pro tebe. Snad na naše blogy ještě zavítáš. Je dobře, že Michael pro tebe stále znamená to samé lásku! Já ti přeji, abys ty tu svoji našla i v reálném životě, protože si jí zasloužíš vrchovatě!♥

3 hanylen hanylen | 2. srpna 2012 v 13:06 | Reagovat

Čokoško, ty jsi byla mé první SB a já na tebe nezapomenu. Já, nevim, co napsat po Zuzy a také doufám, že jme ti ničím neublížily, jen tě prostě přestalo bavit přidávat na blog. Snad se občas ozveš, budu jen ráda.
A tvé povídky, i když ne úplně všechny mám ve složce! :-| :-|

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama